- Do júna 2018 budú prehliadky mŕtvych tiel zabezpečené v pôvodnom režime
- Stanovisko SLK a ZAP k povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vykonávať prehliadky mŕtvych tiel (30.1.2018)
Reakcie SLK na články/reportáže v médiách
2016
11.9.2020
Vedenie SLK osobne preverovalo situáciu v popradskej nemocnici
V piatok 11. septembra 2020 bol prezident Slovenskej lekárskej komory MUDr. Marian Kollár, členovia Prezídia SLK MUDr. Valéria Vasiľová, MUDr. Peter Makara a člen Rady SLK MUDr. Pavel Oravec na výjazde v popradskej nemocnici. Dôvodom boli informácie o napätej situácii medzi vedením tamojšej nemocnice na čele s novovymenovaným riaditeľom Antonom Hanušínom a lekármi a ostatnými zdravotníckymi pracovníkmi. Práve na ich žiadosť pricestovali do Popradu členovia užšieho vedenia SLK, aby sa na mieste oboznámili so skutočným stavom v nemocnici. Najprv sa stretli s novým riaditeľom nemocnice a neskôr aj s kolegami lekármi a sestrami.
“Situácia je vážnejšia, ako sme si mysleli. Zamestnanci nie sú dostatočne informovaní, netušia, ako a kam nemocnica smeruje, viazne tu komunikácia, chýba akákoľvek diskusia, zásadné zmeny v organizácii jednotlivých oddelení prebiehajú bez informovanosti jednotlivých kolektívov, z čoho pramení neistota, strach, ale výsledkom môžu byť aj z toho vyplývajúce pochybenia,” povedal nám po návšteve prezident SLK MUDr. Marian Kollár. Na protest proti novému riaditeľovi nemocnice už odišli niektorí primári, ako i viacerí lekári. Zamestnanci dokonca spísali proti novému vedeniu petíciu.
“Atmosféra a celková situácia je v tejto nemocnici neúnosná, a preto budeme iniciovať čo najskoršie stretnutie s ministrom zdravotníctva, s ktorým budeme hľadať riešenie a verím, že ho aj nájdeme. Iný výsledok nemôžeme ani pripustiť. Naším cieľom je, aby mohla nemocnica naďalej poskytovať špičkovú odbornú zdravotnú starostlivosť, na akú boli pacienti tohto regiónu v popradskej nemocnici zvyknutí.”
12.1.2020
Prezident SLK sa v TA3 vyjadril ku skráteniiu špecializačného štúdia:
31.10.2019
IDE O PRAVDU: Šéf lekárskej komory Kollár: Nie je tajomstvom, že Penta ovláda aj VšZP
Až 5-tisíc ľudí zomrie každý rok na Slovensku zbytočne. V takzvaných odvrátiteľných úmrtiach sme na chvoste krajín EÚ. Je riešením problémov v zdravotníctve reforma ministerky Kalavskej? A prečo rozdeľuje nielen politikov, ale aj odborníkov a lekárov? Hosťom Zuzany Martinákovej v relácii Ide o pravdu bol prezident Slovenskej lekárskej komory (SLK) Marian Kollár.
5.9.2019
TA3: Téma dňa: Nechcená, ale potrebná stratifikácia - Prezident Sloveskej lekárskej komory Marian Kollár, ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová a v telefonickom spojení i prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko boli hosťami relácie televízie TA3 venovanej odbornej pripravenosti návrhu zákona o stratifikácii nemocníc
https://www.ta3.com/clanok/1163721/nechcena-ale-potrebna-stratifikacia.html
26.04.2019
Prezident SLK po stretnutí s rodičmi, ktorí prišli o svoje deti: Ťaháme za jeden koniec
Na nedávnom (26.4.2019) stretnutí prezidenta Slovenskej lekárskej komory Mariana Kollára a rodičov, ktorí prišli o svoje deti pochybením lekárov, resp. zdravotníckeho personálu, sa hovorilo predovšetkým o zodpovednosti, etike, navrhovaných zmenách, ktoré by eliminovali pochybenia tých, ktorí majú v rukách naše životy, i o tom, ako zlepšiť vzťah pacient-lekár.
„Ak preukázaným pochybením lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka dôjde k takejto tragédii, mal by za to niekto niesť zodpovednosť. Každý, kto zanedbal svoje povinnosti, mal by za svoje konanie znášať aj adekvátne následky. A predovšetkým, ak ide o život pacienta. Je veľmi dôležité, aby sa všetky pochybenia, ktoré smerujú k nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, objektívne vyšetrili a bola vyvodená zodpovednosť. Ale na vynášanie súdov tu máme iné orgány.
Slovenská republika je jedna z mála, ak nie jediná, ktorá z okolitých krajín nemá zakotvené povinné členstvo lekárov v lekárskej komore. Takže v rámci nejakých ďalších disciplinárnych krokov v týchto prípadoch je naša komora v podstate bezzubá. Nemá dostatočné právomoci ani možnosti na to, aby mohla voči všetkým lekárom, ktorí vykonávajú povolanie na Slovensku, uplatňovať disciplinárne opatrenia. Napriek tomu, že SLK má svoj vlastný deontologický kódex, ten platí len pre členov komory a nie pre všetkých lekárov.
Slovenská lekárska komora je a bude garantom etiky našich lekárov, ale v súčasnej situácii môžeme len apelovať na to, aby sa lekári správali v súlade s týmto kódexom, ako i dodržiavaním zákonov. Navrhol som, aby sme spoločne hľadali riešenia, ktoré by boli jednak prevenciou – aby sme podobné prípady v budúcnosti nemuseli riešiť - ale aj odsúdením tých, ktorí kazia meno nášho lekárskeho stavu. Samozrejme, všetci by sme privítali zmenu zákona o stavovských organizáciách. Zhodli sme sa v jednom – vzťah lekár a pacient musíme znovu dostať do roviny vzájomnej úcty, rešpektu a pokory. A to z obidvoch strán. Dohodli sme sa na pokračovaní ďalšieho dialógu.“
MUDr. Marian Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory
02.04.2019
TA3: Téma dňa: Nedostatky v zdravotníctve - Prezident Sloveskej lekárskej komory MUDr. Marian Kollár bol hosťom relácie na TA3 venovanej financovaniu v zdravotníctve, stratifikácii nemocníc, nedostatku lekárov a sestier, pripravovaným legislatívnym zmenám v zdravotníctve i ďalším témam
https://www.ta3.com/clanok/1151939/sns-kritizuje-brusel-nedostatky-v-zdravotnictve.html
11.3.2019
Vyjadrenie Slovenskej lekárskej komory k využívaniu doplnkových ordinančných hodín
Slovenská lekárka komora má vedomosť, že doplnkové ordinačné hodiny sa využívajú len vo veľmi obmedzenom počte a ťažko povedať, čo je základnou príčinou. Podľa nášho názoru však môže byť za tým v prvom rade to, že lekári sú dosť vyťažení aj počas „normálnych“ ordinačných hodín. Sú stále viac a viac zaťažovaní nielen zvýšeným počtom pacientov, ale v poslednom čase aj stále sa hromadiacou administratívou. A doplnkové ordinačné hodiny sú nielen o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ale aj o navýšenej administratíve, čo môže byť aj základným faktorom toho, že o ne dnes ešte nemajú lekári až taký záujem.
Napriek tomu si myslíme, že schválené doplnkové ordinačné hodiny sú určite prínosom, lebo dávajú možnosť ako pacientovi tak aj lekárovi po vzájomnej dohode ich využívať. Dnes ešte nie sú podmienkou, ale možnosťou. A alternatívou pre lekára i pacienta na ceste k nadštandardu.
Predpokladáme, že príchodom ďalších lekárov a tým získania väčšieho priestoru i času na pacienta by sa doplnkové ordinačné hodiny mohli stať atraktívnejšími a dostupnejšími.
MUDr. Marian Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory
6.3.2019
Stanovisko Slovenskej lekárskej komory k pripravovanej novele Trestného zákona o falšovaní zdravotnej dokumentácie
Akékoľvek falšovanie či pozmeňovanie zdravotnej dokumentácie je neprijateľné a neetické, na druhej strane však vidíme aj riziká, ktoré vyplývajú z nejasností v pripravovanej novele Trestného zákona.
Mylné údaje či skreslenia interpretácie zdravotného stavu a podobne sa vyskytujú v zdravotnej dokumentácii všade vo svete. Treba si uvedomiť, že časť zdravotnej dokumentácie tvorí subjektívna anamnéza pacienta, ktorý nemusí lekárovi alebo inému zdravotníckemu pracovníkovi povedať pravdu. Takisto s pokračujúcou diagnostikou pacienta sa zápis z prvotného vyšetrenia môže ukázať ako nepravdivý. Pojem „ podstatné skutočnosti“, uvedený v skutkovej podstate trestného činu, je už sám o sebe neurčitý a v medicíne sa jeho neurčitosť ešte prehlbuje. Názor dvoch lekárov na konkrétnu vec môže byť odlišný a môže byť odlišný aj ich názor, čo je pre daný prípad podstatné, čo menej podstatné alebo až nepodstatné. Obdobné platí aj na neurčitý pojem „hrubo skresľujúca“. Znenie skutkovej podstaty trestného činu tak ponecháva priestor na pomerne nejasný extenzívny výklad, čo zásadným spôsobom zasahuje do právnej istoty lekárov a zdravotníckych pracovníkov.
Táto legislatívna úprava môže výrazným spôsobom obmedziť priebeh poskytovania zdravotnej starostlivosti, až ju paralyzovať, nakoľko lekári nebudú ochotní za týchto podmienok ísť do rizika trestného stíhania a to konkrétne napr. odoberať anamnézu od pacienta, ako i prehodnocovať závery a vyjadrenia iného lekára.
Navyše v dobe zavádzania elektronického zdravotníctva stráca predložený návrh opodstatnenie, keďže zdravotnú dokumentáciu vedenú v elektronickej zdravotnej knižke nie je možné pozmeniť.“
MUDr. Marian Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory
18.1.2019
Vyjadrenie Slovenskej lekárskej komory k nedostatku lekárov a sestier pre TASR
TASR k problémom slovenského zdravotníctva so zabezpečením zdravotnej starostlivosti potrebným kvalifikovaným ošetrovateľským personálom. Slovenská lekárska komora sa na svojom poslednom sneme SLK, ktorý sa konal minulý rok v októbri v Bratislave zaoberala samostatnou analýzou situácie personálneho zabezpečenia v ústavnej zdravotnej starostlivosti lekármi vrátane analýzy vekovej štruktúry ošetrovateľského personálu. Problematická je pritom nielen ich veková štruktúra ale aj pracovná záťaž. Ak sa zvyšuje počet osôb vyžadujúcich zdravotnú starostlivosť, je potrebný aj vyšší počet zdravotníckych pracovníkov, ktorí by sa o takéto osoby mali postarať. Normatívy personálneho vybavenia zdravotníckych zariadení sú stále nastavené ako minimálne, aj keď slovenský zdravotnícky systém by potreboval poznať normatívy optimálne. SLK sa o to už niekoľko rokov snaží.
21.12.2018
Vyše tisíc lekárov stále nemá zmluvy. Január ukáže naše zdravotníctvo v plnej nahote, varuje odborník - Prezident Sloveskej lekárskej komory MUDr. Marian Kollár bol hosťom relácie tv.hnoline.sk:
20.12.2018
Dôvodom nerokovania a pretrvávajúcej nedohody ZAP a VšZP je politické rozhodnutie
ZÁZNAM: TK Zväzu ambulantných poskytovateľov
Tlačová správa ZAP (20.12.2018)
20.12.2018
ŠTÚDIO TA3: M. Lévyová a O. Škodler o situácii okolo VšZP
Očakáva sa rozhodnutie o tom, či viac ako 100-tisíc klientov Všeobecnej zdravotnej poisťovne bude musieť od nového roka platiť za vyšetrenie u všeobecného lekára a špecialistu. K téme povedali viac prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová a Ondrej Škodler, právny zástupca Slovenskej lekárskej komory.
https://www.ta3.com/clanok/1143976/studio-ta3-m-levyova-a-o-skodler-o-situacii-okolo-vszp.html
4.12.2018
Situácia v zdravotníctve - prezident Sloveskej lekárskej komory MUDr. Marian Kollár bol hosťom relácie Téma dňa na TA3 venovanej diskusii k aktuálnej problematike nedohody ZAP a VšZP o pokračovní v zmluvách od 1.12.2018: https://www.ta3.com/clanok/1142768/situacia-v-zdravotnictve-energie-budu-drahsie.html
7.9.2018
Nedostatok lekárov a sestier - prezident Sloveskej lekárskej komory MUDr. Marian Kollár bol hosťom relácie Téma dňa na TA3 venovanej diskusii k problematike nedostatku lekárov a sestier: https://www.ta3.com/clanok/1135391/nedostatok-lekarov-a-sestier.html
5.9.2018
Vyjadrenie Slovenskej lekárskej komory k nedostatku lekárov a sestier pre denník sme.sk
Slovenská lekárska komora môže potvrdiť, že aj lekári vnímajú problémy slovenského zdravotníctva so zabezpečením zdravotnej starostlivosti potrebným kvalifikovaným ošetrovateľským personálom. Sestry sú, či už v ústavnej alebo ambulantnej zdravotnej starostlivosti najbližšími spolupracovníčkami lekárov, takže ich nedostatok pociťujeme bezprostredne a prakticky denne. Ale nejde iba o sestry, podľa zdravotníckych štandardov na zabezpečenie bezpečnej zdravotnej starostlivosti, do ošetrovateľského tímu na zabezpečenie kvalifikovanej ošetrovateľskej zdravotnej starostlivosti patria aj zdravotnícki asistenti a sanitári.
Slovenská lekárska komora sa na svojom poslednom sneme SLK, ktorý sa konal minulý rok v októbri v Bratislave zaoberala samostatnou analýzou situácie personálneho zabezpečenia v ústavnej zdravotnej starostlivosti lekármi vrátane analýzy vekovej štruktúry ošetrovateľského personálu. Napriek tomu, že verejne dostupné dáta (NCZI) pokiaľ ide o údaje o sestrách pracujúcich v slovenskom zdravotníctve vykazujú stále len mierne klesajúcu tendenciu – lebo napríklad v roku 2014 pracovalo v slovenskom zdravotníctve 31 166 sestier a 2 213 zdravotníckych asistentov (spolu 35 tis.), čo je porovnateľné s rokom 2004, kedy v slovenskom zdravotníckom systéme pracovalo spolu 34 007 sestier. Uvedené o rokoch 2014 a 2004 je stále o 8 tis. sestier viac ako ich bolo v roku 1994 (26 070) a o ďalších 7 tis. sestier viac ako to bolo v roku 1984 (19 382) - situácia je však kritická. Keď sa lepšie pozrieme na aktuálnu vekovú štruktúru sestier, tak v podstate platí to isté ako u lekárov, problém je vo vnútornej skladbe – ich vekovej štruktúre (a to nielen lekárov a sestier), z ktorej vyplýva, že napríklad počet sestier pracujúcich v zdravotníckej praxi na Slovensku vo veku do 34 rokov v roku 2014 bol zhruba o polovicu nižší ako bol v roku 2004. A nie je to dané len demografickou krivkou Slovenska.
Problematická je pritom nielen ich veková štruktúra ale aj pracovná záťaž. Ak sa zvyšuje počet osôb vyžadujúcich zdravotnú starostlivosť, je potrebný aj vyšší počet zdravotníckych pracovníkov, ktorí by sa o takéto osoby mali postarať. Normatívy personálneho vybavenia zdravotníckych zariadení sú stále nastavené ako minimálne, aj keď slovenský zdravotnícky systém by potreboval poznať normatívy optimálne. SLK sa o to už niekoľko rokov snaží.
Prestarnutosť lekárov a sestier, neatraktívnosť povolania sestra, migrácia lekárov a sestier do zahraničia, nevyhovujúce – zastaralé pracovné prostredie, nedodržiavanie smernice EÚ o pracovnom čase, nereálne financovanie zdravotníckych výkonov (pod hodnotu reálnych nákladov) a neporovnateľné mzdové ohodnotenie sestier a lekárov vo vyspelých krajinách EÚ spôsobujú, že slovenská ústavná zdravotná starostlivosť sa nachádza v kolapse a keď sa urýchlene niečo nezmení, bude to mať neblahý dosah na všetkých zúčastnených - pacientov, zdravotníckych pracovníkov aj celý spoločenský systém. Náborový príspevok na zabezpečenie kvalifikovaného odborného personálu pre slovenské zdravotníctvo skutočne nestačí.
MUDr. Marian Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory
18.6.2018
Tlačová beseda ministerky zdravotníctva A. Kalavskej so zástupcami SLK, ASL SR a ANS k ambulantnej pohotovostnej službe: https://www.ta3.com/clanok/1130212/tb-a-kalavskej-o-ambulantnej-pohotovostnej-sluzbe.html
29.3.2018
Drucker neodchádza ako neúspešný minister
(29.03.2018; Zdravotnícke noviny; č. 13, Názory , s. 6; MUDr. Marian Kollár)
Stanovisko
Počas pôsobenia Tomáša Druckera na pozícii ministra zdravotníctva boli naštartované viaceré koncepčné zmeny v zdravotníctve, na ktorých sa aktívne podieľala aj Slovenská lekárska komora. Za všetky spomeniem najmä dlhodobo očakávanú legislatívnu zmenu ambulantnej pohotovostnej služby. Mnohé systémové zmeny zostali však rozpracované a odchodom T. Druckera z postu ministra zdravotníctva vnímam ich dotiahnutie do finálneho štádia minimálne z časového hľadiska za náročnejšie. Zmeny, ktoré T. Drucker naštartoval v rezorte zdravotníctva, boli pravidelne komunikované s odbornou verejnosťou, ale aj s radovými lekármi, s ktorými otvorene diskutoval a stretával sa s nimi po celom Slovensku.
Na rozdiel od predchádzajúcich ministrov mu nechýbala odvaha riešiť aj nepopulárne, dlhodobo neriešené problémy a nebál sa zásadných rozhodnutí. Ak bolo potrebné, vedel prijať aj sebareflexiu. Ako príklad uvediem doplnkové ordinačné hodiny, ezdravie, ale i novú UNB. Zásadným prínosom bolo riešenie dlhotrvajúcich problémov v liekovej politike. Zohral kľúčovú úlohu pri uchádzaní sa liekovej agentúry do Bratislavy, napriek tomu, že európski politici rozhodli v náš neprospech. Aj keď nebol lekárom, zdravotnícku problematiku si rýchlo osvojil a spoluprácu s ním hodnotím pozitívne.
Otvorená komunikácia
Je jeden z mála ministrov zdravotníctva, ktorý neodchádza z tohto postu ako neúspešný minister. Je jediný, ktorý do tohto rezortu priniesol otvorenú a permanentnú komunikáciu na všetkých úrovniach. Verím, že aj v novom ministerskom kresle sa mu podarí zorientovať sa minimálne tak flexibilne ako v zdravotníctve, čo je iste v záujme celej spoločnosti. Prevzatie rezortu vnútra je však nielen niečo odlišné, ale v súčasnosti poznačené a determinované najmä aktuálnou vnútropolitickou situáciou a očakávaním verejnosti. A práve to môže limitovať aj mieru jeho úspešnosti.
Nová ministerka zdravotníctva, pani Andrea Kalavská, je na rozdiel od T. Druckera lekárka, odborníčka a z pozície bývalej štátnej tajomníčky MZ SR bola svojmu predchodcovi nápomocná v plnení programového vyhlásenia vlády a nastavení zmien na ministerstve zdravotníctva. Počas posledných dvoch rokov bola vo vedení rezortu, preto je nepochybné, že je v problematike zorientovaná a môže tak pokračovať v reformách, ktoré začal už bývalý minister.
Kontinuita
Verím, že spolupráca a komunikácia Slovenskej lekárskej komory s novou pani ministerkou bude kontinuálne pokračovať. Pri mnohých rokovaniach a diskusiách bola osobne prítomná aj v minulosti, ešte v pozícii štátnej tajomníčky. Vie, aké sú požiadavky lekárskej obce voči ministerstvu zdravotníctva, aké problémy trápia nielen lekárov, poskytovateľov, ale i pacientov, nemocnice, zdravotné poisťovne, lekárne. Vie, v akom procese sa aktuálne nachádza zavádzanie ezdravia, reforma poisťovacieho systému a financovania zdravotníctva, projekt a výstavba novej Univerzitnej nemocnice Bratislava a ďalšie nosné projekty. Slovenská lekárska komora začala s bývalým ministrom aktívne diskutovať o legislatívnej koncepcii povinnej registrácie v stavovských organizáciách zdravotníckych pracovníkov a túto zmenu určite chceme sfinalizovať.
Vyjadrujem presvedčenie, že časy, keď o odborných témach a smerovaní v slovenskom zdravotníctve rozhodovali len politici a záujmové finančné skupiny, sa už skončili.
Pani ministerka vie, o aký náročný rezort ide. Slovenská lekárska komora a ja verím, že aj ostatné odborné spoločnosti sú pripravené sa podieľať nielen v pokračovaní naštartovaných projektov, ale aj v ich naplnení. Je len na pani ministerke, ako uchopí náš postoj i ponuku na spoluprácu. Súčasnosť už nebude akceptovať sľuby. Rozhodujúce budú skutky.
MUDr. Marian Kollár, prezident SLK
----
Záleží mi na tom, aby mi, keď sa o pár rokov alebo mesiacov vrátim do nemocnice, kolegovia nenadávali."
Doc. MUDr. Andrea Kalavská, PhD., ministerka zdravotníctva
----
Pani ministerka vie, o aký náročný rezort ide.
28.3.2018
Liečenie zdravotníctva - prezident Sloveskej lekárskej komory MUDr. Marian Kollár bol hosťom relácie Téma dňa na TA3 venovanej diskusii k reforme slovenského zdravotníctva z dielne SaS: https://www.ta3.com/clanok/1124878/liecenie-zdravotnictva.html
2.2.2018
Tlačová správa - Nový zákon o prehliadkach mŕtvych tiel
Všeobecní lekári by sa mali predovšetkým starať o pacientov
Stanovisko Slovenskej lekárskej komory k aktuálnej petícii všeobecných lekárov pre dospelých a občianskej verejnosti
Slovenská lekárska komora podporuje "Petíciu za oddelenie zdravotnej starostlivosti od prehliadok zosnulých". Táto petícia nevznikla len tak. Nadviazala na medzirezortný pripomienkovací proces, ktorý sa aj s podporou SLK uskutočnil na Ministerstve zdravotníctva SR. Bohužiaľ, ministerstvo neakceptovalo niektoré zásadné pripomienky našich rokovacích tímov zložených z lekárov VLD a z našich právnikov. Predložili sme dokonca paragrafové znenie týchto pripomienok.
Keďže v rámci riadneho pripomienkovacieho konania boli zohľadnené iba niektoré vznesené pripomienky odbornej verejnosti, podporujeme túto aktivitu všeobecných lekárov a občianskej verejnosti. Veríme, že sa podarí túto aktivitu doviesť do úspešného konca, pretože má potenciál zlepšiť primárnu zdravotnú starostlivosť na Slovensku. Všeobecným lekárom je potrebné uvoľniť ruky pre prevenciu a starostlivosť o chronicky chorých pacientov, kde majú zohrávať primárnu a nenahraditeľnú úlohu.
Prehliadky zosnulých sú špecifická a od poskytovania zdravotnej starostlivosti oddelená činnosť. Uvedomujeme si to hlavne v dnešnej dobe, kedy je všeobecných lekárov zúfalo málo, sú preťažení a v súčasnosti ich nemá kto nahradiť. V Slovenskej republike máme týmto smerom špecializovaný úrad, ktorým je ÚDZS. Podporujeme preto požiadavku na zriadenie osobitného tímu v pôsobnosti tohto úradu, ktorý bude mať povinnosť realizovať prehliadky zosnulých. Bude to logický krok, ktorému vyjadrili podporu aj delegáti na ostatnom októbrovom Sneme SLK.
Uvedomujeme si, že prerušiť prácu v ambulancii, alebo nechať dlho čakať pozostalých, nie je ani jedno, ani druhé tým správnym riešením. Jediným vhodným riešením môže byť len zavedenie nezávislej služby na prehliadanie zosnulých. Preto považujeme navrhovaný postup za efektívne riešenie, ktoré prispeje k upokojeniu situácie, k zlepšeniu pracovných podmienok preťažených všeobecných lekárov a samozrejme, aj k dôstojnejšiemu prístupu k pozostalým a pacientom.
Bratislava, 22.11.2017, MUDr. Marian Kollár, prezident SLK
Návrh doplnkových ordinačných hodín nebol konzultovaný so Slovenskou lekárskou komorou a nepoznáme detaily návrhu, ktorý predložilo MZ SR v prvom čítaní do NR SR. V zásade SLK súhlasí s adekvátnou úpravou doplatkov v ambulantnej sfére zdravotnej starostlivosti. Objednávanie na konkrétny čas za poplatok je dlhodobo diskutovaná téma, ktorú však treba riešiť a hodnotiť v konkrétnych súvislostiach. SLK každopádne dôrazne trvá na tom, že doplatky nesmú obmedzovať dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti pre každého slovenského pacienta bez výnimky.
Bratislava, 22.11.2017, MUDr. Marian Kollár, prezident SLK
Ad: Oheň a síra na sneme SLK (29.9.2015)
Reakcia prezidenta SLK na článok "Pravda o platoch v slovenskom zdravotníctve: Koľko zarába Váš lekár?" (17.2.2015)
Žiadosť o uverejnenie opravy: Nový Čas - Pravda o platoch v slovenskom zdravotníctve: Koľko zarába váš lekár? (16.2.2015)
- pôvodný článok (13.2.2015)
Reakcia na vyjadrenie poslanca NR SR MUDr. Viliama Novotného o korupcii v zdravotníctve (ZDN, 15.2.2015)
Reakcia prezidenta SLK na článok Nemorálne poplatky (1.2.2015)
- link na článok v Pravde
